„Art Hrušky sládnou…“

„Art Hrušky sládnou…“

Majú dom, záhradu, dielňu, tri krásne nadané deti a sú spolu šťastní . akým zázrakom sa stalo, že z rebelujúcich pankáčov Vladky (1975) a Radka (1975) sa stali vzorní rodičia a úspešní podnikatelia? príbeh ich lásky sa začal písať v roku 1996.

Vladkin život pred Veľkým Začiatkom
Diskotéky, punkové koncerty, krčmy, chaty, totálne neviazaný život, lacné vzťahy, anarchizmus, vzbura proti všetkému a všetkým, feťácke úlety – to bola Vladka pred dvanástimi rokmi. V jej srdci boli rúhavé výčitky Bohu za to, že ju stvoril a nechal napospas vlastnej nedokonalosti a ľudskej hlúposti. Našla sa v anarchizme a punkových textoch „Načo hľadať pravdu, keď len jedna je – a to tá, že pravda neexistuje!“ – bolo heslo jej boľavého života. „Prakticky to vyzeralo tak, že som v depke volala po smrti a rezignácii, revala som tam, kde ma nik nevidel a chcela som sa vypariť,“ píše vo svojom svedectve na www.jezis.cz mladá umelkyňa.

Keď úraduje alkohol
V rodine to nemala jednoduché: „Veľkým utrpením bolo pre mňa byť vo vlastnej rodine. Nenávidela som ju pre alkohol, ktorý tam vládol pri akejkoľvek príležitosti. Aj v ten zlomový večer, keď nastala zmena v mojom živote, sa odohrávala bratova alkoholická scéna. Vystrájal s nožom v ruke (nie prvýkrát), že sa zabije. A nastal boj, kde sa mu matka snažila nôž zobrať z rúk, a už som ju videla takmer mŕtvu. Kričala som o pomoc po dvore i po ulici. To ma donútilo znova sa hlbšie pozrieť do reality, a hlavne sa definitívne zastaviť. Rozprávala som (teraz viem, že Bohu) o tom, že už skutočne neviem, čo ďalej. Plno otáznikov v mojej hlave ma nútilo vypovedať sa, žalovať.“

Okultizmus a veštenie
Ešte na začiatku cesty po poznávaní života sa Vladka opierala o astronómiu a horoskopy, venovala sa vešteniu z kariet, kávy, čísel, farieb…, v čombola „nadprirodzene“ dobrá. Poznala stovky ľudí a u všetkých si pamätala znamenie, v akom sa narodili. „Keď som niekomu povedala na základe výkladu kariet o veciach budúcnosti, ony sa vždy stali…“, hovorí. Keď prichádzali prvé sklamania v láske, priateľstve, v škole, v rodine, začala „chápať“ zmysel života – nežiť a nikdy sa nenarodiť.

Na scénu prichádza Rado
Záverečnú etapu Vladkinho bezobsažného života, keď sa s partiou báb a chalanov spíjali a alkohol premiešavali s tabletami, výrazne ovládla marihuana, ktorú Vladka húlila každý deň aj viackrát. „V tomto období som sa zoznámila s najlepším parťákom na húlenie a trávenie akéhokoľvek času a priestoru. Bol to a je to môj Radko, terajší manžel.“ „Boli sme drogovo závislí šesť rokov,“ priznáva Rado, „až potom prišiel deň, keď nám vstúpil do života živý Boh a od toho dňa sa uberáme iným smerom. Bolo to presne 14. decembra 1996 – to je pamätný dátum, keď sme vykročili o 180 stupňov iným smerom,“ potvrdzuje manželkine slová vyučený čašník, ktorý dnes prevádzkuje kaviareň v Dudinciach.

Deň, v ktorom prehovoril Boh
Zaujímavé je, že prvý im o nádeji v Ježišovi Kristovi rozprával bývalý satanista, terajší kresťan. „Vôbec neviem, čo nám rozprával, ale vždy, keď som mala slabú chvíľku, tak mi iba rezonovalo meno JEŽIŠ a nevedela som, čo s tým – alebo s ním – mám robiť,“ spomína Vladka. Keď raz sedeli doma nad Novým zákonom, bez prostriedkov a celkom na dne, Rado vyslovil nahlas slová do éteru: „a čo ak Ježiš Kristus…“ Vtedy to prišlo! „Skutočne to bolo ako Šaulovo obrátenie. Zrazu a efektívne – nechválime sa sebou, ale ďakujeme Bohu, že sme boli poslušní v tej chvíli – sme sa poddali volaniu k pokániu a totálnej zmene myslenia a smeru cesty, ktorou máme ísť. Viem, že nie každý kresťan svoje znovuzrodenie prežíva emotívne, no boli sme v tom až po uši. Radostní,maličkí, naivní, prosto najšťastnejšie bábätká na svete v Otcovom náručí,“ píše mladá žena vo svojom svedectve.

Úplne nový život –kde začať?
Vladka je vyštudovaná štukatérka, ale reštaurátorstvu sa nevenuje, hoci umenie ju odmalička lákalo. „Je taká kreatívna, že z nej to až tak kypí, ona to potrebuje dávať von, stále má nejaké tvorivé nápady, je veľmi šikovná,“ nadchýna sa svojou manželkou Rado. A Vladka prikyvuje, že je to relax a niekedy aj veľmi dobré rozjímanie o Bohu a jeho vôli, láske: „Vtedy pred dvanástimi rokmi sme boli nezamestnaní, Radko ani občiansky nemal, nič nemal, začínali sme úplne od nuly,“ dopĺňa. Ujali sa ich kresťania Apoštolskej cirkvi. „Kým sme si našli prácu, poskytli nám ubytovanie, podporovali nás. Títo ľudia nás naozaj verne podržali. Požičali nám na práčku, pomáhali nám, ako mohli a vedeli. To bolo také ťažšie obdobie začiatkov, keď sme naozaj mali posledných sto korún a Radko sa v kuchyni na bruchu modlil: ‚Pane, ty si povedal, že sa nemáme strachovať o zajtrajší deň, že ty sa staráš o poľné ľalie a tie sa nestrachujú a ty sa postaráš o deti.‘ A naozaj o týždeň sme sa pozreli: No čo? Bolo aj ťažko? A už nie je,“ so šťastným úsmevom spomína Vladka.

Vrhli sa na kresťanské umenie
Ako prvé uzreli svetlo sveta samolepky, pexeso, pohľadnice a zápisníky, ktoré ponúkali na mládežníckom tábore na Ružinej v roku 1998. Po prekvapujúcom záujme o ich výrobky, plní povzbudenia začali popúšťať uzdu svojim predstavám. Na rad prišli tričká, bižutéria, keramika, magnetky, obaly, obrazy, odznaky, perá, prívesky, puzdrá, samolepky, šatky, tašky, záložky a iné produkty. Pozitívna reakcia trhu a povzbudenia ľudí ich posúvali dopredu vo vývoji. Repertoár výrobkov obohatili o šatky, batikované šaty, kľúčenky a rôzne šité a pletené tašky, obal na Bibliu a iné vecičky. Art Hruškám sa začalo dariť. Čoskoro pribudli batikované obrazy a obrázky zo skla a malé vankúšiky. Medzitým sa im rozrastala aj rodina.

Vladka + Ivanka + Evička + Rado + Adamko = VIERA
„Najstaršia z našich detí je Evička (8 rokov), potom Ivanka (7) Adamko (5). Z iniciálok našichmien, ak sa poskladajú v správnom poradí, vychádza slovo VIERA. Ale ďalej (NÁDEJ, LÁSKA) už asi nebudeme pokračovať – to by nám už bolo priveľa,“ hovorí so smiechom Rado, hoci ďakuje Bohu za dary, ktoré dostal. Všetky deti sú nadané a veľmi šikovné. Do ničoho ich nenútia, ale neodmietnu ich, keď chcú pomáhať. Vladka si čas zariadila tak, aby mohla aj tvoriť, aj byť stále s nimi. Šesť rokov bola na materskej. Keď sa deťom chce, samy dobehnú, či môžu navliekať koráliky, maľovať na tašky alebo vaľkať hlinu.

Evička má problém s očami
Najstaršia dcérka Evička odmalička rada kreslí. Jej mama miluje detskú kresbu. Dievčatko nakreslí postavičky, maminka domaľuje farby. Je to veľmi inteligentné dievča, len má zrakovú chybu. Až mínus 11 dioptrií. „Lekári nám už pred štyrmi rokmi vraveli, že do školy pôjde slepá, ale poviem úprimne, modlíme sa za ňu,“ zveruje sa so svojimi starosťami Vladka. Sú to už štyri roky čo jej to zázračne zastalo a nezhoršuje sa to. Pred piatimi rokmi nakreslila pekné výkresy. „Je to fakt dar od Boha pre mňa, milujem jej kresby, je veľmi šikovná, nadaná, a čo sa týka tých očiek, uvidíme, čo ďalej. Takisto Adamko. Krátkozrakosť deti zdedili po mne, len škoda, že to majú vo vysokej miere už v detstve.

Stali sa súčasťou festivalov
TímArt Hrušky a ich výrobky bolo doterazmožné vidieť na rôznych festivaloch a konferenciách, ako napr. Campfest, Lumen festival, Konferenciamodlitieb a chvál,MT Ružiná (Szia AC peoples), Konferencia o Izraeli (GBY Chevra), Celoslovenský Evanjelický festival a iné. Aj v čase nášho rozhovoru sa práve chystali na Campfest. „Vrcholíme s prípravami, manželka je stále v dielni, riešime naraz strašne veľa vecí, vymieňame strechu na dome, je to najťažšie obdobie z celého roka, čo sa týka času,“ hovorí Rado. Vladka dodáva: „Doteraz to bolo tak, že na podujatí bol jeden veľký stánok, tzv. BiznisStan, kde predávali rôzni predajcovia knihy, časopisy, hocčo. My tam väčšinou máme pre mladých tričká, náušnice, bižutériu, keramiku, obaly na Biblie… Chodíme tam o deň skôr, aby sme si pripravili stoly, lebo často tam prší a zateká. Radko prespáva priamo v stane pri tovare, no keď je studené počasie… sa aj modlíme, aby bolo teplo.“

Venujú sa mládeži
Radko je vedúci kresťanskej mládeže. Vladka o jeho pomoci mladým hovorí: „To je jedna z najkrajších vecí v našom živote. Máme 33 rokov, ale náš duch má stále o desať menej. Najlepšie si rozumieme s tínedžermi, milujem ten vek, milujem tých ľudí, venujeme sa im každý piatok na kresťanských mládežníckych zhromaždeniach.“ Tým, že vyšli z takého prostredia, ako sú drogy a rebelantstvo, venujú sa dnes podobným deťom a mládeži: „Robili sme prednášky o aidse, pohlavných chorobách, drogách, hlavne manžel, ale aj kluby na rôzne témy. Nebolo naším zámerom hovoriť o kresťanstve, ale postupne sa nás mladí sami pýtali, zaujalo ich to a tak aj skončili medzi nami ako kresťania.

Čo prinesú Art Hrušky budúci rok?
„Úprimne povedané, nevieme. Je to také umelecké dobrodružstvo, ale veríme, že milo prekvapíme vás všetkých.“